Dobrý vojak Švejk pôsobí pri aeropláne

Rakúsko má tri riaditeľné vzducholode, osemnásť vzducholodí, ktoré sa nedajú riadiť a päť aeroplánov. To je moc Rakúska vo vzduchu. Dobrého vojaka Švejka dali do oddelenia aeroplánov, aby slúžil ku cti a ozdobe nového vojenského oddielu. Najprv vyťahoval na vojenskom letisku aeroplány z hangárov, čistil kovové súčiastky terpentínom a viedenským vápnom.
Slúžil teda u aeroplánu od píky. A ako dôstojnému kňazovi v Tridente čistil starostlivo kone, a v hodnosti desiatnika vodil hliadky hangáre, ktoré poučoval: „Lietať sa musí, a preto, kto by chcel ukradnúť aeroplán, toho zastreľte!“
Asi o štrnásť dní robil cestujúceho. To je asi veľmi nebezpečné povýšenie. Zaťažoval aeroplán a lietal s dôstojníkom. Dobrý vojak Švejk sa však nebál. S úsmevom vyletel do vzduchu a pokorne a úctivo sa díval na dôstojníka, riadiaceho lietadlo a salutoval, keď videl dole, pod sebou vyššie šarže, pohybujúce sa pomaly po letisku.
A keď niekde spadli a rozbili aeroplán, tu prvý vždy z trosiek vyliezol dobrý vojak Švejk a pomáhajúc dôstojníkovi na nohy, hlásil: „Poslušne hlásim, že sme spadli a že sme živí a zdraví.“
Bol to príjemný spoločník. Jedného dňa vyletel s dôstojníkom Herzigom, a keď sa ocitli vo výške 826 metrov, prestal motor fungovať.
„Poslušne hlásim, že nám došiel benzín,“ ozval sa vzadu za dôstojníkom príjemný Švejkov hlas, „ja poslušne hlásim, zabudol som doliať nádržku.“ O chvíľu nato: „Poslušne hlásim, že padáme do Dunaja.“
A keď sa o chvíľu vynorili ich hlavy z rozbúrených, zelených vôd Dunaja, povedal dobrý vojak Švejk, plávajúc za dôstojníkom ku brehu. „Poslušne hlásim, že sme urobili výškový rekord.“
Bolo pred veľkými slávnostnými vojenskými vzletmi na letisku.
Prezerali aeroplány, skúšali motory a konali prípravné práce ku vzletu.
Poručík Herzig plánoval vzlietnuť so Švejkom na Wrightovom dvojplošníku, ku ktorému bol primontovaný prístroj Morrisonov, pomocou ktorého sa dá vzlietnuť bez rozjazdu.
Boli tu vojenskí zástupcovia cudzích mocností.
O Herzigov aeroplán sa veľmi zaujímal rumunský major Gregorescu, ktorý posadil sa dovnútra a prezeral páky u kormidla.
Dobrý vojak Švejk na poručíkov rozkaz spustil motor, vrtuľa sa otáčala, Švejk s veľkým záujmom upravoval, sediac vedľa zvedavého rumunského majora, drôtené lano spájajúce výškové zadné kormidlo a počínal si tak rozšafne, že zhodil majorovi čiapku z hlavy.

Poručík Herzig sa dopálil: „Švejk, vy osol jeden, leťte ku všetkým čertom!“
„Zum Befetil, Herr Leutnant!“ zvolal Švejk, chopil sa výškového kormidla a páky prístroja Morrisonovho a areoplán vzniesol sa zo zeme s ďaleko počuteľnými pravidelnými výbuchmi výborného motora.
20, 100, 300, 450 metrov vo výške smerom k juhozápadu, k bielym Alpám, rýchlosťou 150 km za hodinu.
Úbohý rumunský major spamätal sa nad nejakým ľadovcom, nad ktorým leteli vo výške vo výške takej, že mohol jasne pod sebou rozoznávať prírodné krásy, snežné polia, priepasti, zízajúce prísne a hrozivo na neho.
„Čo sa to deje?“ pýtal sa, koktajúc strachom.
„Letíme podľa rozkazu, poslušne prosím,“ odpovedal úctivo dobrý vojak Švejk, „pán poručík rozkázal: Leťte ku všetkým čertom, tak letíme, poslušne prosím.“
„A kde sa spustíme?“ pýtal sa drkotajúc zubami zvedavý rumunský major Gregorescu.
„Poslušne prosím, že neviem, kde spadneme. Letím podľa rozkazu, ale dokážem len hore, dole neviem, my sme to nikdy nepotrebovali s pánom poručíkom. Keď sme boli vo výške, tak sme spadli sami od seba.“
Prístroj ukazujúci výšku udával číslicu 1860 metrov. Major kŕčovito sa držal tyče a kričal rumunsky: „Deu, deu, deu, bože, bože“, a dobrý vojak Švejk, pracujúc opatrne s kormidlom, spieval nad Alpami, cez ktoré leteli: „Ten prstienok, čo si mi dala, ten ja nosiť nebudem...“
Major sa hlasno modlil rumunsky a klial strašne, zatiaľ čo čistým mrazivým vzduchom sa ďalej ozýval jasný hlas vojaka Švejka: „Tú šatôčku, čo si mi dala, tú ja nosiť nebudem...“
Pod nimi s križovali blesky a zúrila búrka.
S vytreštenými očami díval sa major pod seba a vystrašeným hlasom sa pýtal: „kedy to skončí?“
„Rozhodne“, odpovedal usmievavo dobrý vojak Švejk, „aspoň my sme vždy s pánom poručíkom niekde spadli.“
Boli niekde nad Švajčiarskom a leteli na juh. „len trpezlivosť, poslušne prosím“, povedal dobrý vojak Švejk, „keď nám dôjde benzín, tak musíme niekde spadnúť.“
„Kde to sme?“
„Nad nejakou vodou, poslušne prosím, veľa vody je to, asi spadneme do mora.“
Major Gregorescu omdlel a zaklínil svoje tlsté brucho do tyče, takže pevne držal v kovovej konštrukcii.
A nad Stredozemným morom spieval si dobrý vojak Švejk: „Kto, kto chce veľký byť, ajn, cvaj, musí jesť knedle, ajn, cvaj, na vojne kone zabijú, ajn, cvaj, pretože jedia knedle, tie vojenské, ako hlava veľké ajn, cvaj.
A ďalej si spieval dobrý vojak Švejk nad tými obrovskými plochami mora vo výške, jedného tisícov metrov: „Mašíruje brenewil Prašnon bránou na špacír.“
Morský vzduch majora zobudil z mdlôb. Pozrel sa do príšernej hĺbky a zazrieť more, zvolal: „Diu, diu!“ a omdlel znovu.
Leteli, nocou a leteli stále. Nakoniec dobrý vojak Švejk zatriasol majorom a povedal dobrácky: „Poslušne hlásim, že letíme dole, ale akosi voľne.“
Kĺzavým letom zniesol sa aeroplán, ktorému sa míňal benzín do polnočného hája pri Tripolise v Afrike.
A dobrý vojak Švejk, pomáhajúc majorovi z aeroplánu, zasalutoval a povedal: „Poslušne hlásim, že je všetko v poriadku.“
Bol to svetový rekord, ktorý dokázal dobrý vojak Švejk, ktorý preletel Alpy, južnú Európu, Stredozemné more a zniesol sa v Afrike.
Major, vidiac okolo seba palmy, dal Švejkovi dve zauchá, ktoré prijal dobrý vojak Švejk s úsmevom, lebo konal len svoju povinnosť, keď mu povedal poručík Herzig: „Leťte ku všetkým čertom“
Čo sa dialo ďalej, o tom ťažko vravieť, pretože bo bolo snáď veľmi nepríjemné pre ministerstvo vojny, ktoré iste zaprie, že by teraz pri Tripolise spadol rakúsky aeroplán, lebo tým by sme sa ocitli pred veľkou medzinárodnou zápletkou.