leniví princovia

Bol raz jeden kráľ a ten mal troch synov. I ochorel raz a cítil, že prichádza si preň Smrť. Dal si zavolať synov, ktorí mu boli rovnako milí, ale nevedel, ktorému má poručiť svoje kráľovstvo. I povedal im:
— Drahí moji synovia! Cítim, že zomrem. Rozhodol som sa, že tomu poručím svoje kráľovstvo, ktorý bude z vás naj lenivejší. Chcem počuť, ktorý je z vás najlenivejší.
I povie najstarší:
— Moje je, veru, kráľovstvo, lebo ja som taký lenivý, že keď si ľahnem a chcem zaspať a do oka mi kvapne kvapka dážda, nevytrem si ju z oka, s ňou spím ďalej.
Na to povie prostredný:
— Keď je tak, bratku, moje je kráľovstvo, lebo ja som taký lenivý, že keď si sadnom zohriať sa k peci a pätu mi začne páliť oheň, ani vtedy neotiahnem nohy.
A najmladší hovorí zomierajúcemu kráľovi:
— Bratia, moje je, veru, kráľovstvo, lebo ja som taký lenivý, že keby ma mali obesiť a na krk by mi už zakosílili sľučku, keby mi vtedy dal niekto nôž do ruky, aby som si povraz odrezal, radšie by som zomrel, než by som mal pohnúť rukou.
— Ty si najlenivejší — vykríkol zomierajúci kráľ — tvoje je kráľovstvo moje!
A s tým zavrel kráľ oči a zomrel.
Krava má na krku zvonec a rozprávke je koniec.