Nespievaj potom krásy

Nespievaj potom krásy velebu,
keď sa raz ku nej rozženieš,
zapri najvyššiu srdca potrebu,
so svetom svojím skamenieš!
Skamenieš? Ba nie! keď anjel devy
nezdúchne z teba zemskosti plevy,
čo vzývaš nad okruch chleba! –
Nie! keď ťa sláva tá neočarí,
                                                čo svitá z mojej Maríny tvári:
                                       znivočíš aj svet aj seba!