20.11.2011 19:43
Poézia kameňov II.

Ležal tam.
Nevzhľadný.
Stáročiami vrásnený.
Vnútorne tajomný.
Beztvarý.
Zohla som sa.
Šťastím ani nedýcham.
Prebehol mi záchvev telom,
zasiahnutá tajomným obrazom.
Bohovia ukradli dúhu z neba
a schovali ju do kameňa.
—————
Späť