Slepé dievča
Bolo raz jedno slepé dievča, ktoré nenávidelo seba a celý svet za to, že nemôže nič vidieť.
Mala vrodenú chybu a nikdy nič a nikoho nevidela.
Každého neznášala, okrem svojho chlapca.
On bol stále s ňou a vo všetkom jej ochotne pomáhal. Raz mu
povedala, že ak by mohla niekedy uvidieť svet, hneď by sa za neho vydala.
Stalo sa jedného dňa, že sa konečne po dlhom čase našiel darca očí pre túto dievčinu. A tak sa konečne tešila, že uvidí celý svet a tiež svojho milovaného... Chlapec sa jej hneď po operácii prišiel opýtať:
"Tak, teraz keď už uvidíš celý svet, vydáš sa konečne za mňa?"
Dievčina sa usmiala, ale keď otvorila svoje nové oči a po prvýkrát uvidela svojho milého, ostala v šoku! Bol tiež slepý... Začala rozmýšľať o svojom novom živote a nakoniec ponuku slepého chlapca na sobáš odmietla!
Chlapec odišiel smutný preč... O pár dní jej prišiel od neho list, napísaný rukou kamaráta. Mladík jej poďakoval za všetky krásne chvíle, ktoré spolu prežili, a na konci listu stálo:
A DAJ, PROSÍM, POZOR NA MOJE OČI!
Po niečom veľmi túžime, dávame sľuby a predsavzatia, že ak sa splnia naše túžby, tak......a potom, keď sa to splní, tak si zase nájdeme niečo, čo nám nevyhovuje a tak to ide stále dookola....nikdy nie sme spokojní a vďační za to všetko, čo sa nám každý deň tak bohato dostáva. Ani to všetko nedokážeme prijať, tak je toho veľa, ale my chceme stále viac a viac.
—————

Bolo raz jedno slepé dievča, ktoré nenávidelo seba a celý svet za to, že nemôže nič vidieť.