Spôsob prežívania života

  Chcem sa poďakovať p. Jankovi Olešňanovi za poslanie tohto článku. Dovolila som si ho máličko upraviť...

O každej chvíli života rozhodujeme my, akým spôsobom ju budeme prežívať vopred.

1. Veľa ľudí prežíva svoj život všedne, unudene. Mnoho ľudí si vôbec neuvedomuje, že oni si vyvolili, ako túto chvíľu prežijú. Nevenujú pozornosť tomu, ako budú prežívať chvíle svojho života. Pozerajú sa na prežitú chvíľu ako nato, že je nejaký režisér, ktorý vymyslel film, oni sú tam postava, ktorá je súčasťou nejakej scény a od nich sa očakáva, aby niečo hrali, presne podľa situácie. Myslia si, že životné chvíle prichádzajú ako obsah na tácke a sú znechutení z toho. Považujú sa za herca, ktorému niekto už napísal scénar a donútil  ho žiť podľa scénara. Niektorí zachádzajú až tak ďaleko v prežívaní chvíľ svojho života, že sa považujú za obete takmer v každej chvíli svojho života a prežívajú tieto chvíle svojho života bez chuti, alebo s trpkou príchuťou, alebo s mdlou chuťou.
2. Sú však „osobnosti“, ktoré majú „dar“. Títo ľudia prežívajú chvíle slávnostne. Niektorí prežívajú všetky chvíle majestátne. Prežívajú všetky drobnosti ako slávnostné chvíle a tak tá  prvá skupina závidí tej druhej skupine prežívanie chvíľ. Prežívanie obyčajných a všelijakých chvíľ v našich životoch slávnostným a oslavným spôsobom zanecháva hlbokú pečať na týchto ľuďoch, hlavne na očiach, ktoré sú zrkadlom duše. V očiach poznať cez pokojnú hladinu duše hĺbku alebo bohatosť „dna“ duše. Tam spoznávame nekonečnú bohatosť „takéhoto dna duše“.
Ak budete raz na druhom brehu a budete vnímať tento materiálny svet, budete mať obrovskú chuť sa vrátiť a prežiť každú jednu chvíľu oslavným spôsobom života a svetla.
Môžeme si to predstaviť tak, že ak budeme len duch a budeme sa pozerať na planétu zem, ako na súhrn nekonečných stvorených neuveriteľných vecí, ktoré možno zažiť len v materiálnom tele, a vás by znova dali do materiálneho tela a poslali akoby na veľkú šou, alebo do baru, kde je všetko trblietavé, kde hrá hudba a kde sa deje obrovské množstvo všelijakých vecí.
Ako by sme prežívali takú chvíľu? Slávnostne.
Ak by sme vedeli, že na svete končíme a uvedomovali by sme si to, že máme k dispozícii určitý čas, napríklad mesiac. Celý mesiac by sme prežívali slávnostne. Niektorí jedinci by prežívali mesiac svojho posledného života ako oslavu života a prežívali by chvíle do dna. To je určite nie všedne a unudene.
Prečo prežívame všedne naše chvíle? Je to vírus? Zabehané cestičky, ktoré sme si vytvorili sami? Prečo sa nevieme zastaviť v každej chvíli a pozorovať ju a všímať si krásy každej jednej chvíli? Prečo sa nesústredime na neopakovateľnosť chvíle a prečo sa nenadchneme pre každú jednu chvíľu v našom živote ako na zázrak, ktorý môžeme prežívať? Prečo si nevychutnávame aj maličkosti v chvíľkach ? Vo všetkých chvíľkach napr. aj keď ideme autobusom, keď vstaneme ráno, keď prídeme do práce, alebo ak čokoľvek robíme? Oslavujeme  všetky chvíle svojho života tak, že ich prežívame slavnostným spôsobom?

Celý život pozostáva z množstva chvíľ.
Celý život pozostáva z množstva unudene prežitých chvíľ  ........alebo
Celý život pozostáva z množstva slávnostných a oslavne prežitých chvíľ?

A prečo by sa to nemohlo dať do druhé? Však to len my si bránime a to len my sami sa rozhodujeme prežívať chvíle unudene a všedne. Sami si vytvárame stanovisko, postoj ku chvíľam, ktoré prežívame, či budú všedné alebo slávnostné. Všetky chvíle podliehajú nášmu presvedčeniu, akým spôsobom všetky chvíle, ktoré vytvárajú náš život, prežijeme. Naša viera v to, čo veríme, že aké chvíle môžeme prežívať, naše presvedčenie, že tomu tak je, naše rozhodnutie pre prežívanie všetkých chvíľ nachádzajúcich sa v našom živote, vytvára CESTU ŽITIA V NAŠOM ŽIVOTE.
Vytvárame vlastný život, ktorý môže byť ako nudný článok v časopise.
Vytvárame vlastný život, ktorý môže byť taký zaujímavý pre nás ako rozprávanie / či rozprávka/ krásnej Šeherezády  o tisícoch krásnych dňoch a tisícoch nocí. My si utvárame zo života sami unudený všedný príbeh alebo rozprávku.
 

Ako by asi žili anjeli na zemi, ak by im dovolil Boh zísť na zem a žiť. Žili by anjeli život na zemi ako súhrn unudených všedných chvíľ alebo ako súhrn oslavných majestátnych chvíľ na oslavu života, svetla a lásky?