Veľpieseň

Zraď mi ty, ktorého z tej duše milujem,
kde pásavaš,
kde ležíš v poludnie?

Však si len krásna, moja priateľka,
však si len spanilá!
Sú tvoje oči sťa by holubice!

Tu uvádza ma do pivnice vínnej
a jeho viecha nado mnou je láska.

Pod mojou hlavou jeho ľavica
a jeho pravica ma ľúbo zobjíma.

Môj milý začal a povedal mi:
Hore sa, moja priateľka,
krásava moja, a poď!

Lebo, hľa, už je po zime,
dážď prestal, pominul!
Kvieťa sa kľuje po kraji,
nadišiel spevu čas.

Hrdličky hrkútanie
po našom kraji znie.

Nuž, hor sa, moja priateľka,
krásava moja, a poď!

Môj milený je môj a ja som jeho,
on, ktorý pasie medzi ľaliami.

Až ochladí sa deň a nachýlia sa tône.
Šalamúnova veľpieseň
 

Keď prepožičiavate svoj hlas piesni, vyjadrujete tým svoju prirodzenosť. Vaša myseľ i telo sa zapájajú do piesne. Ak máte srdce plné lásky a dobrej vôle a vyžarujete pokoj, vtedy skutočne spievate Božiu pieseň. Je to pieseň plesajúcej duše. (Joseph Murphy)