Zanedbávaš svojich milovaných?

„... žite život lásky ...“ (Ef5, 2)

Veľký škótsky esejista a historik Thomas Carlyle sa oženil so svojou sekretárkou Jane Welshovou. Naďalej  preňho pracovala ako sekretárka. Carlyle bol taký pohrúžený do práce, že si ani nevšimol, že Jane ochorela a tak ju nechal pracovať ďalej. Jane však mala rakovinu a napokon bola pripútaná na lôžko. Hoci ju Carlyle skutočne miloval, zistil, že už nemá veľa času, aby bol s ňou a venoval jej pozornosť. Keď Jane zomrela, išiel Carlyle po pohrebe do jej izby. Na stole si všimol jej denník, vzal ho a začal čítať. Na jednu celú stranu napísala jednu vetu: „Včera so mnou strávil jednu hodinu a bolo to ako nebo; veľmi ho milujem.“

 Realita, voči ktorej bol slepý, ho teraz silne zasiahla. Bol príliš zaneprázdnený, aby si všimol, čo znamená pre Jane. Spomenul si na všetky chvíle, keď bol natoľko pohrúžený do práce, že si ju ani nevšímal a nevšimol si ani to, ako trpí. Nevidel jej lásku. Keď obrátil list, prečítal si slová, na ktoré nikdy nezabudne: „Celý deň som počúvala jeho kroky v hale, ale je neskoro a myslím si, že dnes už nepríde.“

 Vrátil denník na stôl a vybehol z domu. Priatelia ho našli pri jej hrobe. Bol celý zablatený. Oči mal červené od plaču; po tvári sa mu kotúľali slzy. „Keby som to len vedel, keby som to len vedel“, plakal. Carlyle po Janinej smrti prestal písať.