V jednej dedine žil sedliak. Bol bohatý a mal peknú ženu. Stalo sa však, že o všetko prišiel - úrodu mu zničil vietor, dobytok pokapal, žena umrela. Zostala mu len bieda s núdzou, šedivá hlava a čierne fúzy. Vybral sa teda za pánom správcom, aby mu dal potvrdenie o škode. Vraj pôjde za samým kráľom. Či by nemohol dostať dajaké odškodné. Keď správca videl jeho šedivú hlavu a čierne fúzy, povedal si, že sedliak iste prežil dajaké veľké trápenie, starosti a biedu, že tak ošedivel. Dal mu teda dobré osvedčenie a sedliak sa vybral do kráľovského mesta ku kráľovi.
Strážcovia ho do zámku ani len pustiť nechceli, ale keď videli, aký je smutný a šedivý, obmäkčili sa a pustili ho ku kráľovi.
Aj kráľ sa podivil sedliakovmu vzhľadu. Vypočul jeho prosbu a prikázal mu, aby prišiel do hodovacej siene, keď bude všetko panstvo sedieť za stolom. Sedliak ho počúvol - všetci sa na neho pozerali ako na dajaké čudo.
„Porozprávaj nám,“ povedal kráľ, „ako sa stalo, že máš bielu hlavu a čierne fúzy."
„Prídite na to sami, veď ste dosť múdri," odpovedal sedliak.
Páni rozmýšľali, lámali si hlavy, ale uhádnuť to nevedeli.
„Dobre teda“ povedal kráľ. „Tak nám to povedz sám. Keď sa nám bude tvoje rozprávanie páčiť, urobíme z teba milosťpána."
„Ako chcete, pán kráľ. Stojí to za to. Teda počúvajte: vlasy som mal od narodenia, ale fúzy mi narástli až oveľa neskôr. Ked budú fúzy také staré ako vlasy, aj tie ošedivejú."
Kráľovi sa jeho vysvetlenie zapáčilo, a preto urobil zo sedliaka veľkého pána. Vyobliekali ho do panských šiat a na písme mu prisľúbili pekné gazdovstvo. Tam sedliak-milosťpán gazdoval až do smrti.
ako sa sedliak milosťpánom stal
