Kmotor Matej sa vybral na návštevu ku kmotrovi Jurovi. Neďaleko od kmotrovho gazdovstva stretol jeho syna. „Čo robí tatko, Jožinko?" opýtal sa ho. „Práve sa chystal jesť, ale keď videl, že idete k nám, vstal od stola a nechal jedlo jedlom," povedal pravdu Jožko. „A to už prečo?"
„Nuž, otec hovoril, že by ste nám toho veľa zjedli. Tak mama musela všetko zo stola pospratávať." „A kam to dala?"
„Hus dala na pec, šunku na sporák, klobásy s kapustou do rúry, buchty na kredenc a dva džbány piva pod lavicu."
Kmotor sa už viac nevypytoval, len sa usmial pod fúz a vošiel do izby. „Pochválen," privítal ho kmotor Juro. „Škoda, že si neprišiel o chvíľku včaššie. Mohol si sa s nami najesť. Ale práve dnes nám neostalo nič, čo by sme ti mohli ponúknuť.*4
„Nemohol som, kmotor môj, prísť skôr. Cestou som zažil zvláštnu príhodu."
„Čo sa ti stalo? Hovor."
„Zbil som hada. Ten mal takú veľkú hlavu, ako tá šunka, čo máte na sporáku. Tučný bol ako tá hus, čo je na peci. A mäsko mal také biele ako buchty, čo sú na kredenci. A dlhočizný ako tie klobásy, čo máte skrútené na kapuste v rúre. Krvi sa z neho vyvalilo, ako je piva v tých džbánoch zastrčených pod lavicou."
Dobre si to Matej vyhútal. Kmotor Juro sa veľmi zahanbil za svoju lakomosť a kmotra musela všetko jedlo aj s pivkom vyložiť na stôl. A potom si všetci dobre pochutnali.
kmotor Matej
