rozkoš

V Novom Meste bol pred dávnymi časmi kastelánom Jano Straka z Nedbalíc. Bol však veľmi prísny a zlý, ľudia ho nemali radi. Raz si vyšiel na prechádzku okolo Rousina k lesíku a k náchodskému rybníku. Videl tam pastiera pásť ovce. Podišiel až k nemu, azda ho chcel aj trochu vystrašiť. Pastier ho však nespozoroval, stále sa díval pred seba.
HKam sa to stále pozeráš?" opýtal sa ho pán Straka. Otázkou pastiera vytrhol zo zadumanla. Strhol sa, pozdravil a odpovedal:
„Pozrite sa tam, pane, na to krásne miesto. Tam treba založiť rybník. Tam, kde sú tie polia, by mal byť rybník. Ten potôčik, ktorý cez polia preteká, by mohol zostať. Ani veľkú hrádzu by nebolo treba stavať. Bol by to velmi pekný rybník a ani by nebol drahý." Pán Straka sa pozrel do diaľky, kam ukazoval pastier. Začudoval sa, aký dobrý a rozumný nápad mal ten malý pastierik a rozhodol sa, že urobí, ako povedal chlapec. Bol však priveľmi pyšný a chlapca za nápad ani nepochválil. Robil sa, že na to prišiel sám, a odišiel.
Keď sa vrátil domov, poslal na určené miesto ľudí, aby začali stavať rybník. Polia patrili chudobným roľníkom, ale bez milosti ich rozkopali, nič im za ne nedali. Postavili teda rybník. Nebolo naň treba ani veľa peňazí, ani veľa roboty.
Rybník bol naozaj krásny, a preto ho ľudia nazvali Rozkoš. Pána Straku vychvaľovali za jeho múdre rozhodnutie a chudobného pastierika si nikto ani nevšimol..
Ľudia, ktorým patrili zaplavené polia, pána Straku prekliali: »Aby na ňom po smrti čert oral, kým sa rybník opäť nezmení na polia." V tých časoch sa na takéto kliatby verilo a s čertom vraj nebolo radno žartovať.
Keď pán Straka zomrel, ľudia vždy v januári videli, ako čert vyoráva dve brázdy - z jedného konca na druhý. A v pluhu bol zapriahnutý pán Straka. Veľa ľudí tvrdilo, že to videli na vlastné oči. Dnes už rybníka niet, kde bol, tam sú polia. Možno už aj pán Straka odpočíva v pokoji.