Sliepočka a kohútik si vyšli do lesa na oriešky. Hneď za plotom stál orech a pod ním bolo veľa orechových škrupiniek. Sliepočka a kohútik sa v nich prehrabovali, kým nenašli jadierko. Prvá ho zbadala sliepočka. Keď si ho chytila do zobáčika, kohútik ju začal zobať a chcel jej jadierko zobrať. Naťahovali sa oň tak dlho, až sliepočke jadierko vypadlo. Kohútik ho chcel uchmatnúť, ale namiesto do jadierka zobol do škrupinky a tá mu uviazla v krku.
Spadol a ostal ležať hore paprčkami. Keď sliepočka videla, že je s kohútikom zle-nedobre, rozbehla sa k studienke po vodu, aby mohla kohútika vzkriesiť. Prosila studničku:
„Studnička, daj vody pre kohútika.
Leží za záhradou,
chudák, hore bradou,
potichu,
bez dychu.
Škrupinku
má v bruchu.“
Studnička jej odpovedala: „Nedám ti vody, kým mi neprinesieš od krajčírky bielu šatôčku.“
Sliepočka sa rozbehla ku krajčírke:
„Krajčíročka milá, daj šatôčku pre studničku.
Studnička mi dá vody pre kohútika.
Leží za záhradou,
chudák, hore bradou,
potichu,
bez dychu.
Škrupinku
má v bruchu.“
Krajčírka jej však nato: „Nedám ti šatôčku, kým mi neprinesieš topánky od obuvníka."
Sliepočka sa teda rozbehla k obuvníkovi.
„Majster šuster, daj črievice pre krajčírku,
dá šatôčku pre studničku.
Studnička mi dá vody pre kohútika.
Leží za záhradou,
chudák, hore bradou,
potichu,
bez dychu.
Škrupinku
má v bruchu."
Obuvník jej však odpovedal: „Nedám ti črievice, kým mi neprinesieš štetiny z prasaťa.“
Sliepočka sa rozbehla k prasiatku:
„Ach, prasiatko, daj štetinky obuvníkovi.
za črievice pre krajčírku,
nech dá šatku pre studničku,
studnička dá vodičky kohútikovi.
Leží za záhradou,
chudák, hore bradou,
potichu,
bez dychu.
Škrupinku
má v bruchu."
Prasiatko len zakrochkalo: „Nedám ti štetiny, kým mi neprinesieš vertel hrachu z mlyna."
Sliepočka, unavená, zadýchaná, uháňala do mlyna:
„Ach, mlynárka, daj hrachu pre prasiatko.
Prasiatko dá štetiny obuvníkovi,
za črievice pre krajčírku,
tá dá šatku pre studničku.
Studnička dá vody kohútikovi.
Leží za záhradou,
chudák, hore bradou,
potichu,
bez dychu.
Škrupinku
má v bruchu."
„Nedám ti hrachu," odvetila jej mlynárka, „kým mi nedonesieš džbán smotany."
A tak sa sliepočka rozbehla ku kravičke:
„Kravka, kravička, daj smotany mlynárke, nech dá hrachu pre prasiatko.
Prasiatko dá štetiny obuvníkovi,
za črievice pre krajčírku,
tá dá šatku pre studničku.
Studnička dá vody kohútikovi.
Leží za záhradou,
chudák, hore bradou,
potichu,
bez dychu.
Škrupinku
má v bruchu."
Kravička jej zabučala: „Nedám ti smotánky, kým mi nedonesieš zelenej trávy."
Sliepočka sa rozbehla na lúku:
„Ach lúka zelená, daj kravičke trávu,
aby dala mlynárke smotanu.
Mlynárka dá hrach pre prasiatko,
prasiatko dá štetiny obuvníkovi
za črievice pre krajčírku,
tá dá šatku pre studničku.
Studnička dá vodu kohútikovi.
Leží za záhradou,
chudák, hore bradou,
potichu,
bez dychu.
Škrupinku
má v bruchu."
Lúka však sliepočke zašumela: "Nedám ti trávičky, kým mi nevyprosíš z neba trocha rosičky."
Sliepočka začala prosiť nebo o rosičku. A nebo sa zľutovalo a postriebrilo lúku rosou.
Lúka dala trávu kravičke,kravka smotánku mlynárke,mlynárka usypala hrachu prasiatku,to dalo štetiny obuvníkovi,obuvník ušil topánky krajčírke,krajčírka dala šatôčku studničkea studnička dala vody sliepočke.
Sliepočka sa rozbehla ku kohútikovi a naliala mu vody do zobáčika. Kohútik zatrepotal krídlami a škrupinka mu, vyskočila z hrdla. Od radosti sa ozval: „Kikirikí!"
