starý kúzelník a jeho deti-nemecká rozprávka

Žil raz jeden zlý kúzelník, ktorý ukradol dve malé deti, chlapca a dievčatko. Žil s nimi celkom osamelo v jednej jaskyni a vôbec ich nepúšťal von. Tieto deti upísal zlým silám; keď dovŕšia svoj osemnásty rok, ich osud sa naplní. Kúzelník sa vo svojej čiernej duši veľmi tešil na ten deň, lebo odovzdaním detí temným silám sa mala zväčšiť jeho čarodejná moc.
Keď jedného dňa odišiel starý kúzelník za akousi robotou a nechal deti samotné, chlapec vysliedil miesto, na ktorom ich pán skrýval čarodejnú knihu, a naučil sa z nej mnohé zaklínadlá a tajnosti čierneho umenia. Ba po dvoch rokoch už sám celkom obstojne čaroval. Vtedy sa chlapec rozhodol, že v príhodnej chvíli ujdú. No kúzelník teraz len zriedkavo nechával deti samotné v jaskyni, a tak nemohli tento úmysel hneď uskutočniť.
Jedného dňa, keď kúzelník musel na chvíľu opustiť jaskyňu, povedal chlapec sestre:
„Teraz je čas, sestrička! Poďme a utekajme, kam nás nohy ponesú!"
Tak aj urobili, odišli a náhlili sa, aby boli čím ďalej od jaskyne, kým sa kúzelník vráti domov.
Popoludní sa kúzelník vrátil a hneď si všimol, že deti zmizli. Okamžite otvoril svoju kúzelnícku knihu a prečítal v nej, ktorým smerom a do ktorej končiny sa deti poberajú. A skutočne ich skoro dohonil — deti začuli jeho zlovestne duniaci víťazný hlas a sestra plná strachu skríkla:
„Braček, braček! Sme stratení! Zlý čarodejník je už za nami!"
Vtedy chlapec použil čarodejné umenie, ktoré sa naučil z knihy — vyslovil zaklínadlo, a hneď nato sa jeho sestrička premenila na rybu a on na veľký rybník, v ktorom tá rybička veselo plávala. Keď starý čarodejník prišiel k rybníku, hneď zbadal, že ho dobehli a nenávistne zamrmlal: „Len počkajte, veď ja vás chytím!"
A hneď sa rozbehol naspäť do jaskyne, aby zobral siete na ryby.
Akonáhle sa však vzdialil, z rybníka a ryby sa stali zase brat a sestra, dobre sa schovali a dobre sa vyspali a ráno putovali ďalej.
Keď zlý kúzelník prišiel so sieťou na miesto, ktoré si dobre zapamätal, nebol tam nijaký rybník, len priestranná lúka žiarila svojou jasnou, sviežou zeleňou. Tu sa rozzúril ešte väčšmi, odhodil sieť a sledoval ďalej stopu detí. Čarovná palička, ktorú mal v ruke, mu ukazovala správnu cestu.
Navečer skoro dohonil putujúce deti: už počuli jeho chraptivý dych a sestrička opäť zdesene zvolala:
„Braček môj milý! Teraz sme stratení, zlý kúzelník je celkom za nami!"
Vtedy chlapec opäť vyslovil zaklínadlo, ktoré sa naučil z knihy: premenil sa na kaplnku pri ceste a dievča na vázu s kyticou kvetov na oltáriku.
Keď čarodejník prišiel ku kaplnke, hneď zbadal, že ho opäť dobehli a trasúc sa od zlosti pobehoval okolo kaplnky. No nemohol do nej vstúpiť, lebo na takéto miesta nemajú prístup nijaké zlé sily.
„Keď nesmiem do teba vstúpiť, tak ťa spálim a premením na popol!" zakričal kúzelník a rozbehol sa k svojej jaskyni po oheň.
Šiel preň celú noc, a zatiaľ sa z kaplnky a vázy s kvetom zase stali braček a sestrička. Pohodlne sa skryli, vyspali a na tretí deň putovali ďalej. Keď prišiel kúzelník s ohňom tam, kde predtým stála kaplnka, narazil nosom na velké kamenné bralo, ktoré sa nedalo zapáliť a premeniť na popol. Nazlostil sa, že ho zase dobehli. Zúriac utekal za nimi po stopách, ktoré spoľahlivo odkrývala jeho čarodejná palička.
Keď sa zvečerilo, bol im celkom za pätami. Sestrička zase preľaknuto skríkla, že sú stratení, ale chlapec opäť povedal čarodejné zaklínadlo, ktoré sa naučil z knihy, a hneď sa premenil na zrelý pšeničný klas a sestrička na jedno zo zrniečok klasu.
Kúzelník zúril, že ho zase dobehli, ale tentoraz neodbehol po nič do jaskyne. Veď ja vás dostanem, pomyslel si jedovato, a zaklínadlom sa premenil na čierneho kohúta, ktorý rýchlo pribehol k pšeničnému zrnku, aby ho zobol! Ale chlapec sa rýchlo premenil na líšku, chytil a odhryzol mu hlavu.
A pretože sa už deti nemali čoho báť, veselo a radostne sa rozbehli do svojej rodnej dediny, k mamičke a oteckovi, odkiaľ ich pred rokmi zlý kúzelník ukradol.