G.K.Zechenter-Laskomerský

Spisovateľ, prírodovedec, lekár a cestovateľ. Narodil sa  4. marca 1824 narodil v Laskomeri.  Do vienka  dostal veľký talent, múdrosť a skromnosť.

Bol najmladším synom miestneho banského úradníka, ktorého neskôr vymenovali za správcu železnej huty.  V detstve spoznal a pochopil aj ťažký život baníkov a kovorobotníkov.  Pre početnú rodinu Zechenterovcov však čoskoro nastali zlé časy. Za chýbajúce uhlie správcu Ignáca Zechentera predčasne penzionovali.  Matka ho z penzie nemohla podporovať, preto mu na ďalšie štúdiá veľkoryso prispieval švagor. Vybral sa do Vacova študovať filozofiu, ale čoskoro ochorel na týfus. Lekár, ktorému nemal z čoho zaplatiť za liečbu, ho povzbudil: „My, lekári, musíme si i medzi chudobnými získať dobrých priateľov.“ Netušil, že toto ponaučenie bude neskôr v praxi často opakovať aj sám. V literárnej tvorbe nadviazal na humoristickú líniu Jána Chalupku. Aj keď bol vrstovníkom štúrovcov a zrejme každého poznal osobne, nepridal sa k ich ideálom. Bol realista, ale zároveň majster humoru a satiry.

Zechenter-Laskomerský bol spoluzakladateľom Matice slovenskej. Veľmi chcel, aby sa jej sídlom stalo Brezno. Jeho vzťah ku kultúre a umeniu bol vrelý. Všetky kultúrne akcie a podujatia mali v ňom ochotného podporovateľa. Bol aj všeobecne obľúbený. Lekárske povolanie mu však zaberalo veľa času a ďalším aktivitám i literatúre sa mohol venovať iba okrajovo.

Zomrel ako osemdesiatštyriročný v roku 1908. Pochovaný je v Kremnici.
 

Slúčkove nehody 

ostatné fašiangy